O mojej svokre,diabetičke,ktorá má amputované obidve nohy som tu užpísala.Včera večer som ju umyla,vymenila som jej plienku a pripravilasom ju na spánok.Aby odpadky v byte nezapáchali celú noc ,rozhodla somsa ,že ich pôjdem vyhodiť.Aspoň sa trochu vyvetrám,lebo som bola celépopoludnie zavretá v byte a dolahli na mňa temné myšlienky.Len aby somsi nezabudla klúče,opakovala som si v duchu,to by bola katastrofa.Guľana dverách do bytu by uväznila imobilnú starenku.
Vybehlasom len v tričku,až vonku som si uvedomila,že sa po daždiochladilo.Náhlila som sa k smetnému kontajneru.Už sa zotmelo,ale tam,kde som smerovala našťastie svietila pouličná lampa.Schytila somvrchnák,otvorila kontajner a šupla som do jeho útrob to čo sompriniesla.Ups.. a tu som začula zaštrngať klúče.Držala som ich predtýmv ruke a pri vyhadzovaní odpadkov mi vypadli z dlane medzi smeti.Nosuper!Prebehlo mi hlavou .Čo teraz? Ani telefón som si nevzala,bola bysom volala manžela,alebo deti,aby priniesli náhradné klúče.Začalo mibyť zima.Tak mysli,čo bude najrýchlejšie..? Nakláňala som sa ,alesamozrejme som nedočiahla až na dno.Priniesla som si paličku,zlomila sami.No čo asi?Áno,veru tak!!! Nevyhneš sa tomu!!! A šup ,skočila som dokontajnera.Stojí pri plote a ten mi pomohol pri lezení.Našťastie bolskoro prázdny,ale poviem vám smrdelo to tam parádne!Rýchlo som saprehrabávala tam,kde som tušila moje klúče.Pouličná lampa lenivosliepňala,keď tu,ako to už býva,zákon schválnosti zhasla nadobro.
"Taka teraz sa tu docikám od strachu" pomyslela som si a stislo misrdce.Bolo mi do plaču.Zúfalá bezmocnosť. Zrazu som začulakroky.Smerovali práve tam ,kde som bola ja.Nevedela som čo mám robiť.
1./...som sa bála
2./...sa prepadnem od hanby ak ma tam niekto nájde
3./ ...ak sa ozvem tak niekoho ja vylakám na smrť
4./...ak sa neozvem,zasypú ma odpadkami
Tíškosom sa ozvala:"Nezlaknite sa ma". Bol to muž a zjavne ho myklo,keďzačul môj hlas. Lampa sa zasa blikavo rozsvietila,asi zhasínala azažínala sa v pravidelných intervalov z úsporných dôvodov.Osvietilo mav plnej kráse ,ako sa vynáram z kráľovstva odpadkov.
"Fuj,ale stema vyľakala" vydýchol si prichádzajúci.Zhlboka sa nadýchol a eštedodal:"A ešte nevyzeráte na zahodenie,čo tam robíte?"
Obidvajasme sa zasmiali jeho slovnému zvratu čo odlahčilo situáciu.Povedala sommu čo sa mi stalo,pomohol mi klúče nájsť, aj sa dostať von zkontajnera,čo by bez jeho pomoci bolo bývalo asi tiež dosťproblematické .
Šťastná som sa vrátila do bytu,kde ma čakala babka.Potiahla nosom a skonštatovala:"Smrdíš."
