Chce si vychutnať samotu,vypiť v kľude kávu a prečítať hoc aj letáky,čo ich má stále plnú schránku.Nemusieť odpovedať stále na to isté a nepočúvať pripomienky ku každému pohybu.Vyberie si husičkovú šálku.No a čo že je na čaj?Nasype lyžičku nesky.Že to bude riedka káva? Nech!Voda prevrela.Nevadí.Osladí medom.Má to tak rada.Bez komentára.Kým je sama,má sobota príchuť sviatku.
Sobotu nemá rada,sobota je deň povinností.Dnes sa ale na ne celkom teší.Bude žienka domáca.Vonku je odporne,sychravo nežiada sa ani pätu z domu vytiahnuť a tak jej to alibisticky vyhovuje.Bude užitočná, naplánovala si toho veľa,určite bude aj unavená,ale ten pocit v závere dňa! Všetko nezvládne sama,bude potrebovať pomoc.Prečo ešte všetci spia? Je normálne aby ešte spali o pol desiatej?Budiť ich nepôjde.Veru nie.Maká až je spotená,aby v nich vzbudila pocit viny až vylezú z brlohov.Hnidy lenivé.
Samota začína vadiť.Už stačilo.Kľud prerastá v nervozitu a prvý kto zlezie dolu schodmi to schytá naplno.Snaží sa ovládať,argumentuje,zatiaľ nekričí.No dá sa?!Na všetko odpoveď a posledné slovo.Je vari otrok? Slúžka? Úškrny,poznámky.Ako olej do ohňa.Poznámky na pol úst.Potichu,ale zasa nie tak celkom aby nepočula.Tresne o zem čo práve drží v ruke.Našťastie nerozbitné.Robí tri veci naraz.Behá od jednej k druhej.Dokazuje si,že ona to zvládne. A oni je v tom radi nechajú.Nikto sa nespýta,s čím potrebuje pomôcť.Určite ju všetci nenávidia!!Čo im má dať kolkované žiadosti?
Predýcha to.Jasne sformuluje požiadavky a očakavá ďalšiu ignoráciu.Napodiv sa veci začnú hýbať.Prečo to musí byť vždy tak?Ona to vidí a iní nie?Prečo musí byť vždy ona tá zlá?
Čo chcela urobiť,je urobené.A opäť ticho.Trojrozmerné.Nechcené.A žiadna pohoda.
Nedeľné ráno
Skoro identické ako sobotňajšie.A predsa úplne iné...Ako sa behem pár minút všetko zmení...
Pohoda pri káve.Dnes je jej úplne jedno kto kedy vstane.Urobí jednoduchý,nenáročný obed,pri ktorom nepotrebuje úplne,ale úplne žiadnu pomoc.Od nikoho nič nebude žiadať a bude pohoda.Ak sa niekomu nebude páčiť,môže sa realizovať.Ona sa teší ako zalezie do postele a strávi deň s knihou.Ešte utrie riad a do polievky pridá petržlenovú vňať.Berie do rúk zelené lístky,umyje ich a otriasa od vody.
Oóóóóoó.
Pohyb bol tak prudký a tak nešťastný, že chrbtom ruky naráža na nôž v odkvapkávači na riad a ten sa jej zapicháva.Hlboko,riadne hlboko.Výkrik.Panika.Strach.Našťastie minul rozvetvené žilky.Ruka puchne,stráca cit.V rane pulzuje prudká bolesť.
Zbieha sa rodina.Našťastie,lebo ju obchádzjú mdloby.Zastavenie krvácania,dezinfekcia a najmä úžasný pocit,že v tom nie je sama. Do postele sa dostala rýchlejšie ako očakávala.S čajom a tabletkou od bolesti.Knihu síce v ruke neudrží,je priťažká.Nevadí,zaspava pri televízore.
Keď sa popoludní prebudila,všade vládlo ticho.Rodina sa kdesi roztratila.Zašla do kuchyne niečo zjesť.Prekvapene pozerala okolo seba.Niekto urobil nákup,niekto dovaril obed a niekto upratal kuchyňu.Dokonca niekto upiekol koláč.Dokonca aj bez kolkovaných žiadostí.