Rozprávka začala tak ako má.Boli ona a on a chceli byť šťastní.Ku šťastiu im chýbala len princezná.Tak si ju urobili.Ale akosi to nefungovalo a veľké šťastie sa nekonalo.Tak sa vybrali na krížne cesty a každý išiel tou svojou hľadať šťastie.Princezná na križovatke bezradne postávala.Rozbehla sa doľava a zmätená utekala späť.Na konci každej cesty stál nikto, koho veľmi ľúbila a ona chcela zostať v strede, aby mala k obidvom rovnako ďaleko.Chytili ju za ruky a namiesto toho, aby kráčali spolu,ťahali ju každý na svoju stranu.Bolelo to,ako ju naťahovali,ale nikoho to nezaujímalo.
Rozhodol súd.Formálne to vzali na vedomie.Neformálne bojovali.Maličká sa tešila na tatina,bozkávala jeho fotky a výskala od radosti keď zavolal.Nechápala ,prečo mamina po jeho telefonátoch plače.Prečo všetky deti na pieskovisku mali svojho ocka stále doma,len ona nie a prečo bozkáva inú tetu a býva s iným malým dievčatkom,keď ona chce aby býval s ňou a jej maminou.
Mama kúpila loptu.
Ocko kúpil dve.
Mama zakázala jesť zmrzlinu,lebo kašle.
Ocko dovolil.
Pre soplíky nešli s mamou na kúpalisko.
S ockom áno,ale dohodli sa ,že mame o tom nepovedia.
Nemuseli.Povedal jej to v noci teplomer.Bdela pri nej do rána.Menila obklady.
Keď sa princeznej opýtali,koho má radšej,skúste uhádnuť,kto to bol a kto zostal smutný.